Postingan

Menampilkan postingan dari April, 2018

ASSOCIAÇÃO DOS ANTIGOS PRISIONEIROS POLÍTICOS (ASSEPPOL)

Gambar
Foto husi Muzeo Rezisensia ASSOCIAÇÃO DOS ANTIGOS PRISIONEIROS POLÍTICOS (ASSEPPOL) Rua Balide, ex-Edifiçio Comarca/ CAVR, Dili, Timor-Leste Telefone; +67077698888, +67077236666 ======================================== DEKLARASAUN NO APELU Tinan 15 hafoin Restaurasaun Independénsia Nasional, Povo Timor-Leste hasoru eventu polítiku lubuk ida ne’ebé dezafia povu nia maturidade polítika, ukun nain nia kapasidade lideransa no gestaun Estado nia interesse. Kada tinan lima, liu husi eleisoens hahú 2002, sai oportunidade la’ós de’it ba husu povu nia konfiansa polítika atu ukun maibé mós, dezafia lider sira nia vontade no kapasidade atu tradús povu nia konfiansa ba konsolidasaun soberania Estadu no hadi’a povu nia moris. Iha eleisaun parlamentár tinan 2017, povu atribui konfiansa ba partidu polítiku lima hodi forma asentu parlamentár iha Parlamentu Nasional, hafoin halo komunikasaun polítika hodi forma Governu VII. Infelizmente mosu impasse polítiku no fo’o biban ba Prezide

Kampaña ba Eleisaun Antesipada nu’udar Oportunidade ba debate, aprezenta programa ba povu nia interese, la’ós provoka no minimiza malu

Gambar
Rede Defensór Direitus Umanus (RDDU) Rua: Faról, Dili Karaketu, Timor-Leste Nu. telefóne (+670) 77139641 / 77593596 KOMUNIKADU IMPRENSA Kampaña ba Eleisaun Antesipada nu’udar Oportunidade ba debate, aprezenta programa ba povu nia interese, la’ós provoka no minimiza malu Rede Defensór Direitu Umanus ( RDDU) husu ba Estadu no mós ba polítiku-na’in sira atu asegura eleisaun antesipada la’o ho livre, justu no karákter sivíku, hodi kontinua promove pás no estabilidade, iha Timor-Leste ne’ebé la’o daudaun. RDDU hato’o komunikadu ne’e hare ba Konstituisaun RDTL, artigu 6 alínea b no c kona-ba objetivu Estadu Timor-Leste, nomos artigu 40 kona-ba liberdade ba ko’alia no informasaun nia. Ami preokupa kona-ba dezenvolvimentu polítika atuál ne’ebé nakonu ho provokasaun, no propaganda polítiku ho karákter ofensivu, entre lider partidu polítiku sira. Hahalok sira ne’ e iha risku bele hamosu violénsia hodi afeta estabilidade iha rai laran. RDDU rekoñese importánsia ba

Sosiedade sivíl sira nia hanoin kona-ba operasaun konjunta kontra CPD-RDTL iha Lallulai-Laga

Gambar
DEKLARASAUN KONJUNTU SOSIEDADE SIVIL RELASAUN HO OPERASAUN KONJUNTU PNTL NO F-FDTL BA IMPLEMENTASAUN REZOLUSAUN PN no. 5/2014 HO REZOLUSAUN KONSELLU MINISTRUS   22 April 2014 Foto; husi Google Internete No. 8/2014 22 Abril 2014 Nu’udar ita hotu hatene katak, bazeia iha Rezolusaun Parlamentu Nasionál No.5/2014 kona-ba ‘grupu ilegál’ sira, ne’ebé fó sai iha dia 3 Marsu 2014, Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL) halo ona atuasaun ba grupu Konsellu Popular Demokrátiku–Repúblika Demokrátiku de Timor-Leste (CPD-RDTL) no grupu Konsellu Revolusaun Maubere (KRM) iha distritu 13. Durante tempu ne’e ita hare katak, PNTL halo sosializasaun kona-ba konteúdu rezolusaun númeru 5/2014 no mós halo atuasaun ba sede grupu CPD-RDTL iha Territóriu Timor laran tomak hodi losu ai-riin bandeira, hatún bandeira, rekolla farda, rekolla dokumentu CPD-RDTL no rekolla mós kartaun membru CPD-RDTL, nune’e mós halo kapturasaun ba lider KRM nian no halo operasaun hodi bolu hikas membru sira ne’ebé halai b

Komemorasaun tinan 19, Masakre Liquiça 5-6 Abril 2018: Seidauk iha Akuntabilidade ba Justisa Pasadu

Gambar
Foto: https://www.facebook.com/jose.moniz.589 Komemorasaun tinan 19, Masakre Liquiça 5-6 Abril 2018: Seidauk iha Akuntabilidade ba Justisa Pasad u Bele konfirma tan informasaun ho manuel Montero Diretor asosiasaun Hak 77257676 Komemorasaun tinan 19 masakre Igreja Liquiça, hanesan masakre ida husi masakre sira seluk ne’ebé akontese iha Timor-Leste durante tinan 1999 hodi rezulta Timór-oan barak lakon sira nia vida no husik hela ema ne’ebé sira hadomi no ami sira ne’ebé sira husik hela, sei nafatin kontinua moris iha kondisaun inserteja nia laran. Sira nia mate tanba hakarak hodi anin liberdade nian mai povu no nasaun Timor-Leste. Sira nia mate la saugati, maibé sira nia mate atu hakotu sofrementu no injustisa ne’ebé povu Timór-oan sira hasoru durante tinan 24 okupasaun illegal husi militár rejime Soeharto nian. Foto: Google Tanba ne’e, atu valoriza no fó onra ba sira nia mate, liu husi komemorasaun ba dala 19 ne’e, ami família vítima no sobreviventi sira rekome