Postingan

Menampilkan postingan dari Mei, 2018

Konvite: Konferénsia Imprensa; Rezultadu Observasaun Eleisaun Antesipada hosi La’o Hamutuk

Gambar
Konvite             Konferénsia Imprensa; Rezultadu O bservasaun  Eleisaun Antesipada hosi La’o Hamutuk Liu husi karta ida ne’e, ami hakarak konvida ita-boot sira nud ár mí dia no jornalista hodi mai akompaña konfer é nsia imprensa ida, iha ne’ebé ami sei fó sai La’o Hamutuk nia rezultadu observasaun ba Eleisaun Antesipada Parlamentár 2018 nian. Konferénsia da Imprensa ne’e sei halo iha: Data/oras: Kuarta Feira, 30 Maiu 2018, tuku 10 dadeer Fatin: Edifísiu La’o Hamutuk Bebora, TK Sã o Carlos nia oin La’o Hamutuk nudár r organizasaun Sosiedade siv íl ne’eb é liu d é kada ida ona, hala’o servisu, peskiza, analiza no advokasia ba prosesu dezenvolvimentu sira iha Timor-Leste. La ’ o Hamutuk defende Nasaun Timor-Leste ida ne ’eb é nia sidadaun sira seguru liu iha moris sosi á l no ekonó miku ida ne’eb é sai ona objetivu komú n estadu Timor-Leste nian. Kada eleisaun sira La’ o Hamutuk ajuda votante no p úbliku atu akompa ñ a prosesu sira eleisaun nian, inklui fahe asun

AKTU DISKRIMINASAUN HASORU EMA HO DEFISIENSIA IHA UNTL

Gambar
AKTU DISKRIMINASAUN HASORU EMA HO DEFISIENSIA IHA UNTL / Discrimination faced by student with a disability at UNTL.  Komunikadu Imprensa Dili, 12 Marsu 2018 Ho laran triste hakarak informa ba públiku katak ohin iha historia Timor-Leste nian, liuliu iha ambiente akadémiku ne’ebé atu tane aas valor umanu halo hela aktu diskriminasaun hasoru ema ho defisiénsia. Ita hotu louva hela Universidade Nacional Timor Lorosa’e (UNTL) tanba nia hatudu ezemplu di’ak hodi simu estudante ema ho  defisiénsia ba eskola iha Kursu Inklusaun Komunitária e Social, iha parte seluk rejeita estudante ida tanba ninia defisiénsia fíziku.  Alito Pinto , hanesan estudante ida ne’ebé nia naran pasa iha UNTL iha Departamentu Enfermagen, Fakuldade de Medisina e Siénsia Saúde ho Númeru 46 hosi lista Ministériu Edukasaun nian.  Alito Pinto  kontente loos atu hahú nia estudu iha area ida ne’ebé nia mehi kleur ona.  Alito Pinto  mós tuir ona prosesu orientasaun durante loron tolu iha Lahane Dili, no mós par

José Ramos-Horta-HAKARAK HAKEREK ISTORIA FOUN?

Gambar
4 April pukul 19:23   Foto husi Internet HAKARAK HAKEREK ISTORIA FOUN? Iha eleisaun 2017 e EA oras ne ita rona ema balun kolia barak buka atu hamate Frente Externa nia kontribuisaun ba libertasaun. La buat ida. Patria liberta ona. Ne maka importante liu. Se maka kontribui liu, se maka kontribui menus, e se tan maka kolabora ho inimigu, etc etc hau sei la tun ba debate ida ne. Hau atan la mehi, la buka rekonosimentu ruma tan, Naran Bot, fatin iha Historia. Mas pobu iha istoria, e luta diplomatik mos halo parte ita nia istoria. Maibe se AMP manan karik bele hasai hau nia naran hosi Ita nia istoria diplomatik, taka hau nia naran ho tinta metan. Regime balun hakerek istoria nune. Hau la hirus se AMP hakarak hakerek istoria foun, hasai tia hosi istoria Frente Externa nia kontribuisaun ba luta. Hau hakruk ba Martires da Patria hotu2, ba MARTIRES CCF ho Nicolau Lobato iha Ulun ne be mate iha "campo de batalha", atu to mohu iha tempu luta. Hau